Belianska svadba 1. časť

Ráno, v deň sobáša, išli družice a ženy zobudiť mladú nevestu a potom nasledovalo strojenie nevesty. Pri zobúdzaní jej ženy spievali:

Svitaj, svitaj od zorničky, staň Anička, doj kravičky,
Už som stala, podojila, aj na pole som vyhnala.

Nevestu potom posadili na mažiar, ktorý je symbolom plodnosti a ľahkého pôrodu, darovali jej peniaze a gate, symbol bohatstva a zdravia potomkov. Pritom hovoria:

Dávame ti tieto dukáty, aby si bola bohatá a aby ti peniaze nikdy nechýbali (hádžu peniaze do mažiara).
Darujeme ti tieto staré gate, aby si mala prvého syna, aby bol zdravý ako buk, vysoký ako jedľa a aby mu krošňa nikdy nebola ťažká.

Ženy začnú spievať:

Nezapletajte ma tuho, už nebudem dievka dlho.
Od nedele do pondelka, už nebudem viac panenka.
Čože budeš dcéra moja? Janíčkova mladá žena.
Akože ho budeš volať? Janíčko môj poď večerať.
Poď Anička k sobášovi, jak ovečky k salašovi,
šak už idem, nepostávam, své družičky povolávam.

Družice ju učešú, zapletú a dajú jej na hlavu partu a zimozelenový venček.
Pritom spievajú:

Zobieraj Anička, zobieraj tanieri, už sa ti zobrali ostatní frajeri,
zobieraj Anička, zobieraj lyžičky, už sa ti zobrali ostatné družičky.

Počas piesne nevesta odchádza preč, za ňou družice i ženy.

Potom nasleduje pýtanie nevesty. Ženy ponúkajú hosťov koláčmi a pálenkou. Počas piesní je veselo, niektorí tancujú. Po tanci sa všetci spolu odoberú na sobáš.

Ideme, ideme, cestičku nevieme, dobrí ľudia vedia, tí nám ju povedia.
Už si ty, Anička, už si ty nie naša, už sme zaplatili od tvojho sobáša...